Ukrajinka z Charkiva: Ľudia sú pripravení bojovať

17/02/2022

Žijete v Charkive, asi 40 kilometrov od hranice s Ruskom. Aká vládne v meste atmosféra?

V médiách a na sociálnych sieťch vidíme, ako Rusko zhromažďuje vojakov na hranici s Ukrajinou. Na videu, ktoré sa objavilo v sobotu, sme sledovali, ako presúva zásoby, autá a vojenské vozidlá blízko ku hranici, ku ktorej je z Charkiva asi hodina cesty autom. Na druhej strane sa dá povedať, že v tejto situácii žijeme už osem rokov. V roku 2014 sa v Charkive proruské sily pokúsili o puč.

Ako to vyzeralo?

Priviezli sem aj ľudí s ruským vlajkami z Belgorodu, čo je prvé ruské mesto za hranicou, a pokúsili sa prevziať kontrolu nad Charkivom. Ruskú vlajku sa im podarilo vyvesiť na hlavnej administratívnej budove. Človek, ktorý to urobil, to potom dal na svoje sociálne médiá. Pochádzal z Moskvy. Samozrejme, stále sme svedkami vojny v Donbase, v ktorej zomrelo okolo 15-tisíc Ukrajincov a množstvo ľudí muselo opustiť svoje domovy. Takže hoci súčasné správy, ale aj dezinformácie o ruských vojakoch na našich hraniciach sú znepokojujúce, ľudia sú pripravení bojovať. Neboja sa. Všetci tvrdia, že keby došlo k invázii, proti útočníkom sa postavia. Okrem toho, od roku 2014 sa niečo zmenilo.

O čom hovoríte?

Vtedy nikto neočakával, že nás napadne sused, s ktorým sme mali blízke vzťahy a kontakty. Ukrajina v roku 2014 nebola pripravená na to, že by Rusko proti nej mohlo začať vojnu. Teraz je. Máme jednotky teritoriálnej obrany, ktoré sú momentálne veľmi aktívne a do ich činností sa zapájajú muži aj ženy. Okolo 450-tisíc Ukrajincov má vojenské skúsenosti. Už zažili vojnu a vedia, čo robiť, keby prišiel agresor. Vytvára to isté sebavedomie, vieru, že naša armáda, dobrovoľníci aj teritoriálna obrana budú bojovať. Nezostal priestor pre paniku, ľudia necítia strach.

Prijali úrady v Charkive nejaké opatrenia, ako chrániť civilistov v prípade vojny?

Sú pripravené kryty a máme metro. V prípade potreby v ňom ľudia nájdu útočisko. Charkiv je veľké mesto, ale podľa zverejnených informácií sa do krytov môže dostať milión až 1,5 milióna ľudí. Úrady to nacvičujú, aby v prípade najhoršieho scenára všetci vedeli, čo majú robiť. V meste sa nedávno konalo aj zasadnutie bezpečnostnej a obrannej rady za prítomnosti prezidenta Volodymyra Zelenského.

Robia si ľudia v Charkive zásoby jedla?

Nevšimla som si, že by sa niečo také dialo. Úrady zverejnili krátky zoznam vecí, ktoré by ľudia mali mať v prípade núdze, ako napríklad vysielačku či zdravotnícky materiál. Jednou z najväčších hrozieb je, že prestanú fungovať komunikačné siete. To by Rusko mohlo urobiť aj bez nejakej veľkej invázie.

Podľa nedávneho prieskumu si viac ako 44 percent Slovákov myslí, že za napätie medzi Ruskom a Ukrajinou môžu USA a NATO. Menej ako 35 percent obviňuje Moskvu. Čo by ste povedali Slovákom, ktorí vidia problém v krokoch Západu?

Odkázala by som im, že ak sa Ukrajinci rozhodnú, že chcú byť v NATO a v Európskej únii, bude to ich voľba. Od roku 2014 už veľa mojich rodákov zomrelo za to, aby sme si mohli zvoliť, kam chceme patriť. Naše miesto je v Európe. Nechceme byť v nejakej únii s Ruskom či byť v jeho sfére vplyvu. Momentálne je počet Ukrajincov, ktorí by súhlasili so vstupom do NATO, najvyšší od získania nezávislosti. Je to až 60 percent a podpora pre členstvo v EÚ je ešte výraznejšia. NATO vnímame ako obrannú alianciu. Chceme byť jej súčasťou, aby si Ukrajina zaistila lepšiu bezpečnosť. Na druhej strane je Rusko, ktoré okupuje časti území susedných štátov a neustále proti nim vyvíja hybridné a kybernetické aktivity. Len v spolupráci s partnermi v NATO vie Ukrajina tejto agresii čeliť.

Zaoberáte sa témami, ako sú hybridné hrozby. Nakoľko k súčasnému napätiu prispieva šírenie dezinformácií? Usiluje sa Rusko vytvoriť nejakú zámienku, aby mohlo na Ukrajinu zatlačiť?

Jednoznačne. Neustále monitorujem proruské zdroje na Ukrajine. Každý deň vidím známky ich koordinovaných aktivít pri šírení rôznych dezinformačných odkazov. Ich cieľom je destabilizácia politickej situácie na Ukrajine a vytvorenia zámienky v prípade invázie. Za niekoľko posledných mesiacov sledujeme, ako ruské zdroje tvrdia, že ukrajinské ozbrojené sily s Američanmi, Britmi a poľskými žoldniermi plánujú útok na Donbas. Neviem, prečo hovoria o poľských žoldnieroch, ale toto je termín, ktorý používajú. V podstate každý deň tieto zdroje hovoria, že nejaký útok sa už začal. Že Ukrajinci niekoho zabili, že používajú drony na bombardovanie, že niečo odpálili. Je preto možné, že Kremeľ pripravujú provokácie. Následne by Moskva obvinila Kyjev z útoku, čo by umožnilo donbaským teroristom požiadať o pomoc Rusko alebo takzvaných ruských dobrovoľníkov. Už roky počúvame z ruskej strany, ako sa vraj fašisti a nacisti v Kyjeve pokúšajú zasiahnuť proti rusky hovoriacej menšine v Donbase. Ale teraz sa tieto tvrdenia šíria ešte agresívnejšie. Preto je dôvod si myslieť, že Rusko môže siahnuť k nejakej provokácii. Chcela by som ešte pripomenúť, že na Ukrajine každý môže hovoriť, ako chce. Ľudia používajú ruštinu v Charkive aj v Odese a nikto ich nediskriminuje.

Zdá sa však, že Kyjev hrozbu ruského útoku považuje za menej pravdepodobnú ako Západ, najmä USA. Objavila sa informácia z diplomatických kruhov, že Moskva by mohla niečo spustiť 16. februára a prezident Zelenskyj v podstate reagoval tak, že chce o tom dôkaz. Ako vnímate tieto do istej miery odlišné pohľady na to, čo sa deje?

Je lepšie, ak hrozbu preženieme, akoby sme ju mali podceniť. Je dobré, keď sa ukrajinskí partneri obávajú toho, čo by sa mohlo stať. Znamená to, že na Rusko vyvinú ešte väčší tlak a možno sa im podarí zastaviť Moskvu, keby plánovala väčšiu inváziu. V amerických médiách som videla teóriu, že keď USA zverejňujú spravodajské informácie, je to taktika, ako Kremeľ zastaviť. Lebo keď Rusko vidí, že o jeho plánoch sa píše v novinách, malo by ich zmeniť. A aj pokračujúca diplomatická snaha dáva Ukrajine čas, aby sa lepšie pripravila na to, čo by mohlo prísť.

Rozmýšľali ste nad tým, že by ste v tejto napätej situácii odišli z Ukrajiny, prípadne aspoň z Charkiva?

Neuvažujem nad tým, že by som Ukrajinu opustila. Nerozmýšľa nad tým ani moja rodina či priatelia. Áno, Charkiv môže byť cieľom útoku. Ale v meste žije viac ako milión ľudí, ťažko by mohli všetci odísť. Bojovali by. Podľa mňa to ruský prezident Vladimir Putin a jeho ľudia chápu. Neodvážia sa začať veľkú inváziu, lebo vedia, že by čelili výraznému odporu. Nedokázali by kontrolovať veľké mestá, nemajú tu žiadnu podporu, nikto nechce byť súčasťou ruského sveta. Ukrajinci videli, čo sa stalo v Luhansku a v Donecku, ktoré sa vyľudňujú. Tamojší obyvatelia chcú, aby ich deti študovali na Ukrajine, lebo na okupovanom území nemajú perspektívu.

Source: Pravda